Pokiaľ sa momentálne ako pár snažíte o dieťatko, určite ste už počuli z rôznych zdrojov o kľúčovej úlohe, ktorú cervikálny hlien a jeho kvalita pri oplodnení zohráva.

Cervikálny hlien je pre otehotnenie zásadný a my sa v tomto článku pozrieme na jeho 3. hlavné úlohy a dozvieš sa aj o tom, ako správne podporiť jeho tvorbu aj kvalitu.

To, či spermie vo vagíne po pohlavnom styku prežijú, rozhoduje prítomnosť cervikálneho hlienu a fáza cyklu, v ktorej ku pohlavnému styku došlo.

Kde, kedy a prečo sa tvorí?

Cervikálny hlien sa tvorí v cervikálnych kryptách. Tieto krypty sa nachádzajú tesne za vstupom do krčka maternice v jeho stenách. Cervikálne krypty tvoria prirodzený výtok - cervikálny hlien, ktorý mení svoj charakter v závislosti na fáze cyklu. Nachádzajú sa tu totiž hormonálne receptory, ktoré sú citlivé na estrogén a progesterón a prijímajú informácie o tom, v ktorej časti cyklu žena je.

Estrogén a progesterón sú primárne hormóny, ktoré definujú, aký typ cervikálneho hlienu budú krypty krčka maternice produkovať.

Estrogén, ktorý je dominantný vo folikulárnej fáze menštruačného cyklu podnecuje tvorbu vodnatého, priezračného, ťahavého cervikálneho hlienu. O takomto hliene hovoríme, že je kvalitný a teda - čím vodnatejší a ťahavejší cervikálny hlien, tým je kvalitnejší. Cervikálny hlien navyšuje svoju kvalitu stále viac, čím bližšie je žena k ovulácii. V čase ovulácie je estrogén najvyššie, preto aj hlien je v čase ovulácie najkvalitnejší.

Progesterón je antagonistom estrogénu vo vplyve na charakter cervikálneho hlienu. Progesterón je dominantný v luteálnej fáze menštruačného cyklu, to znamená po ovulácii. Progesterón svojím vplyvom cervikálny hlien zahusťuje, hlien sa stáva krémový, menej vodnatý, lepkavý, kalný, hustý.  

V období ovulácie, kedy môže dôjsť k otehotneniu, vytvára kvalitný cervikálny hlien najvhodnejšie podmienky na prežitie spermií.

3 kľúčové úlohy cervikálneho hlienu - ako pomáha pri oplodnení?

1. Neutralizácia pH v kyslom prostredí vagíny - 2 rozdielne osudy spermií vo vagíne

Výživný oceán folikulárnej fáze

Prvou skúškou, ktorú musia spermie zvládnuť, je prekonať nepriaznivé prostredie vagíny a krčku maternice. Bez prítomnosti cervikálneho hlienu je prostredie vagíny acidické. pH sa pohybuje okolo 3.8 - 4,5 vďaka vaginálnemu mikrobiómu, ktorý vaginálne prostredie týmto spôsobom ochraňuje pred infekciami. V tomto kyslom prostredí spermia rýchlo umiera, pretože ideálne podmienky pre jej prežitie sa pohybujú na pH stupnici až okolo cca 7-8.

Avšak,

vďaka stekajúcemu cervikálnemu hlienu z krypt krčka maternice smerom dolu do vagíny, sa premieňa toto inak kyslé a nehostinné prostredie, na výživný oceán s pH práve okolo 7-8.

Počas folikulárnej fáze pokrýva cervikálny hlien steny vagíny, čím neutralizuje pH a poskytuje spermiám výživu. Vďaka tomu majú spermie presne tie podmienky, ktoré pre prežitie a pre svoju dlhú cestu za vajíčkom nevyhnutne potrebujú.

Nehostinná púšť luteálnej fáze

Iný osud čaká spermie v luteálnej fáze.

Keďže v luteálnej fáze je dominantný progesterón, ktorý cervikálny hlien zahusťuje, steny vagíny nie sú počas luteálnej fáze pokryté kvalitným cervikálnym hlienom. pH vaginálnej steny sa teda pohybuje okolo 3.8 - 4.5. Chýba výživný a vodnatý cervikálny hlien, čo pre spermie predstavuje rýchly zánik.

Cervikálne krypty v luteálnej fáze navyše tvoria veľmi hustý, lepkavý cervikálny hlien, ktorý sa drží v oblasti vstupu do krčka maternice. Tvorí teda akúsi zátku, ktorú je pre spermie takmer nemožné preraziť, kvôli jej hustej konzustencii. Táto zátka slúži okrem iného aj na minimalizovanie rizika vstupu infekcií ďalej do priestoru maternice.

2. Udržiavanie spermií nažive po dobu 5-7 dní

Cervikálny hlien sa skladá až z cca 98% z vody, no obsahuje aj enzýmy, proteiny, lipidy a živiny (napr. sodík a draslík), ktoré sú ako šité na mieru potrebám spermií k tomu, aby:

• prežili dostatočne dlho v tele ženy a mali schopnosť si na vajíčko počkať po dobu 5, max. 7 dní, ak k ovulácii ešte nedošlo
• mali dostatok energie a živín na dlhej ceste za vajíčkom cez hrdlo maternice, až ku vajcovodom

Vďaka výživným vlastnostiam cervikálneho hlienu sa plodné obodbie ženy predlžuje z krátkych 12-24 hodín (životnosť vajíčka po ovulácii) na 5-7 dní.

Preto je pri túžbe po dieťatku potrebné venovať pozornosť kvalite cervikálneho hlienu. Jeho charakter a kvalita môže ovplyvniť to, ako dlho a do akej miery budú spermie podporované a vyživované na ceste za vajíčkom.

3. Proces kapacitácie a premeny spermie na spermiu schopnú oplodnenia

Spermia, ktorá sa nachádza po pohlavnom styku vo vagíne a neprešla ešte procesom kapacitácie, nie je schopná oplodniť vajíčko.

Pre to, aby spermia prešla procesom kapacitácie, musí byť v kontakte s cervikálnym hlienom a so sekrétmi prítomnými vo vnútornom prostredí vagíny a maternice.

Počas tohto procesu sa spermia stane vďaka hyperaktivácii viac pohyblivá, zvyšuje sa jej motilita.
Nasleduje proces kapacitácie, počas ktorého sa mení štruktúra akrozómu (najvrchnejšia časť hlavičky spermie), vďaka ktorej je spermia schopná penetrovať obaly vajíčka v procese oplodnenia. 

Spermia, ktorá kapacitáciou neprejde, nie je schopná obaly vajíčka penetrovať a teda, nie je schopná vajíčko oplodniť.

Ako podporiť cervikálny hlien?

Ďalšie možné príčiny nižšej produkcie cervikálneho hlienu:

• antihistaminiká, analgetiká, diuretiká, antidepresíva môžu znižovať produkciu cervikálneho hlienu
• lieky na stimuláciu ovulácie môžu znižovať produkciu/meniť kvalitu cervikálneho hlienu
• hormonálna antikoncepcia/vysadenie hormonálnej antikoncepcie - telu trvá určitý čas, kým opäť začne produkovať kvalitný cervikálny hlien

Celú epizódu o cervikálnom hliene, podpore plodnosti aj pomocou symptotermálnej metódy nájdeš v členskom podcaste na herohero, klikni na link - pre zdravý cyklus podcast

Zdroje:

Lykke MR, Becher N, Haahr T, Boedtkjer E, Jensen JS, Uldbjerg N. Vaginal, Cervical and Uterine pH in Women with Normal and Abnormal Vaginal Microbiota. Pathogens. 2021 Jan 20;10(2):90. doi: 10.3390/pathogens10020090. PMID: 33498288; PMCID: PMC7909242.

Puga Molina, et al., Molecular Basis of Human Sperm Capacitation, Frontiers in Cell and Developmental Biology, volume 6, 2018, doi:10.3389/fcell.2018.00072, ISSN 2296-634X, URL:https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fcell.2018.00072

Lisa Handrickson-Jack, The Fifth Vital Sign, Published by Fertility Friday Publishing Inc., 2019, Digital ISBN: 978-1-9994280-1-3

© 2023 Zuzana Kočalková Juríková Živa Harmony